Prečo (ne)chcem byť kresťan

„Boh pravdepodobne nie je. Teraz sa prestaň obávať a uži si život, kričal neprehliadnuteľne krikľavý baner na taktiež neprehliadnuteľne červenom londýnskom autobuse.

Mne sa tiež chcelo kričať. Prekvapivo nie až tak na ateistických autorov baneru ako na kresťanov. Ale k tomu sa dostaneme neskôr…“ Dnes je v otázke náboženstva najrýchlejšie rastúcou skupinou skupina zvaná „nones“. Nezaradení. Nie sú nutne ateistami, no ani kresťanmi. Totiž, nie ateizmus sa pre nich stal lákavým, ale kresťanstvo odpudzujúce. Presnejšie, istá verzia kresťanstva. A napriek tomu, že sa dnes o kresťanstve v spoločnosti hovorí mnoho, len veľmi málo z toho má čo dočinenia s jeho pravdivou verziou. No čo ak – hoci je kritika istej verzie kresťanstva nutná – celkový odchod od neho nutný nie je? José Calvo Aguilar (1993) a Janči Máhrik (1985) tvoria azda ten najnepravdepodobnejší tandem – Španiel teológ a Slovák informatik. Spoločne vydávajú podcast Zabudnuté cesty (www.zabudnutecesty.sk) a venujú sa kazateľskej službe v Cirkvi bratskej v Žiline a v cirkevnom zbore Za kostolom. Dokážu hovoriť o tých najhlbších otázkach života a viery spôsobom, ktorý ďaleko presahuje múry kostolov.