Pamäť národa 1/2020

Úvod časopisu otvára rubrika Štúdie, v ktorej sú publikované výsledky výskumu dvoch historikov Ústavu pamäti národa. V prvej štúdii Branislav Kinčok predstavuje doposiaľ nespracovaný prípad tzv. protistraníckej skupiny Karol Šmidke a spol., ktorý však do politického procesu nakoniec nevyústil a skončil prepustením väčšiny členov skupiny z vyšetrovacej väzby na slobodu, pričom Karol Šmidke nebol ani zatknutý.

V ďalšej štúdii sa Martin Garek venuje problematike tzv. štátnej katolíckej akcie s prihliadnutím na región Oravy. Snahy o uskutočnenie rozkolníckej akcie vyvolali medzi obyvateľmi Dolného Kubína a Trstenej prvé nepokoje už v máji roku 1949 a pokračovali aj v iných farnostiach až do neskorých jesenných mesiacov. V rubrike Dokumenty približuje Ondrej Podolec správy o výsledkoch prieskumu nálad obyvateľov Československa, ktoré komunistické bezpečnostné zložky prezentovali vedeniu vládnucej komunistickej strany v auguste 1961. Rubrika V službách režimu je vyhradená príspevku Vladimíra Palka, v ktorom približuje kariéru Antonína Brázdila, ktorý takmer tridsaťdva rokov pôsobil v spravodajskej skupine Malacky 11. brigády Pohraničnej stráže ako spravodajský dôstojník a neskôr ako jej náčelník. V rubrike Príbehy prenasledovaných sa čitatelia oboznámia s nesmierne zaujímavými, no zároveň i ťažkými osudmi rodiny významného slovenského operného speváka Juraja Hurného, ktorá bola v hľadáčiku zložiek Štátnej bezpečnosti dlhých štyridsať rokov. Záver čísla prináša čitateľom recenziu z pera Michala Malatinského na knihu Jakuba Drábika Fašizmus a rubriky ÚPN interne a Spomíname.