Krv pod figovníkom

Výber z poézie Nebojsa Vasovića preložil Karol Chmel. V rámci srbskej básnickej tradície nadväzuje Vasović na významné postavy avantgardy – Rastka Petrovića s jeho roztržitou, nespútanou aluzívnosťou, Stanislava Vinavera s humorným ludizmom a modernistickou nekompromisnosťou, ako aj na Momčila Nastasijevića s jeho pokusmi dostať sa cez folklór k metafyzike.

Vasović už od svojho pomerne neskorého vstupu do literatúry ponúka najambicióznejší projekt imanentnej hodnoty a logiky básnického sveta. Vasovićov narcistický ludizmus (termín Milana Orlića) je charakteristický autotematickosťou, aká dominuje vo všetkých autorových knihách, a zároveň neobmedzenou slobodou pri formovaní priestoru básne, autorova špecifická kritickosť „nie je plodom dištancie voči fenoménom životnej reality, ale je, naopak, výsledkom nastolenia odstupu voči básnictvu, ktoré z takéhoto poetického smerovania vychádzalo“ (Vojislav Karanović). Vo Vasovićovej tvorbe ide predovšetkým o negáciu skonvencionalizovaných zákonitostí písania a presadzovanie autonómie jazyka poézie.