Náboženstvo vo verejnom živote na Slovensku

Na Slovensku došlo počas posledných sto rokov k vystriedaniu viacerých politických režimov, z ktorých každý inak pristupoval k náboženstvu a cirkvi mali v rôznych týchto režimoch iné možnosti, ako byť súčasťou verejného a politického života na Slovensku. Dominantné boli dve tendencie.

Od vzniku ČSR v roku 1918 to bola snaha oddeliť štát od náboženstva a vytvoriť sekulárny charakter štátu. Druhou tendenciou boli snahy povýšiť náboženstvo na úroveň štátotvorného alebo národotvorného princípu, čo sa najvýraznejšie prejavilo počas existencie Slovenskej republiky v rokoch 1939 -- 1945. Aj jednou zo základných požiadaviek v novembri 1989 bolo zabezpečenie náboženskej slobody a oddelenie štátu a cirkví. Počas nasledujúcich dvadsiatich rokov sa však pôvodné požiadavky artikulovali odlišnými spôsobmi a náboženstvo sa postupne stalo dôležitou súčasťou verejného a politického diskurzu na Slovensku. V monografii je analýza zmien vzťahov medzi náboženstvom a štátom a náboženstvom a občianskou spoločnosťou urobená na troch typoch údajov. Po prvé, analýza legislatívy s ohľadom na sféru cirkevného a náboženského života. Druhým predmetom analýzy je štátna a verejná symbolika, využívaná štátom pri legitimizácii svojho charakteru. Treťou oblasťou je analýza názorov a postojov verejnosti z rôznych druhov reprezentatívnych sociologických výskumov na vzťahy náboženstva a politiky či verejnej sféry. Analýza všetkých troch oblastí umožňuje sledovať rastúce inštitucionálne posilňovanie pozície najväčších cirkví na Slovensku s paralelne pretrvávajúcou indiferenciou a stabilitou pohľadu verejnosti na miesto náboženstva v ideovej a symbolickej identite štátu. Konfrontácia s rôznymi teoretickými koncepciami občianskeho náboženstva ukazuje na dynamiku premeny princípov štátu od občianskeho alebo verejného náboženstva smerom k súčasnej nábožensky ukotvenej identite spoločnosti.