Nič pravdivé
Jazyk zachádza tam, kde bolí zub, a boľavý zub je vždy ten istý. Jediná možná revolúcia je prestať nad tým plakať. Veronica Raimo prekračuje vo svojej knihe nové hranice. Rozpráva o sexe, o putách, o stratách, o dospievaní a svojím vtipným, zžieravým, rozčarovaným hlasom vytvára konečne úprimný a slobodný portrét mladej ženy dneška.
VŠETKO, ČO NÁS SPÁJA
Už pri jej narodení sa vyskytli problémy s identitou, pridelili jej totiž nesprávne rodné číslo. Mohlo za to možno jej vietnamské meno: Hoa Nguyen Thi. Dnes ju všetci volajú Kvet. Narodila sa na Slovensku, má slovenské občianstvo, plnohodnotne tu žije, podieľa sa na veciach verejných, premýšľa po slovensky a svoju budúcnosť vidí v tejto krajine.
PREDPREDAJ: AMADOKA
Rozsiahly román jednej z najvýznamnejších autoriek súčasnej ukrajinskej beletrie krúži okolo témy pamäti. Približuje sa k nej cez osudy veľkého množstva postáv a prostredníctvom konkrétnych príbehov vedie čitateľov 20-tym storočím až po súčasnosť.
Dialog o umění a politice
Mohou film a literatura vyřešit společenské problémy? Jak by se měla proměnit levice, aby dokázala čelit tomu, že se čím dál víc frustrovaných lidí obrací k populistům a extremistům?
Svet beží
Cestovateľ, pokúšajúci sa ujsť z hlučnej a strakatej biedy Váránasí, stretne na brehu Gangy tučného muža rozjímajúceho nad podstatou kvapky vody. Detský robotník z portugalského mramorového lomu na jeden deň unikne zo svojho života, z ktorého nemá šancu sa vyslobodiť.
Mozaika Bratislavy: Skryté dlažby a obklady
Kniha ako bonboniéra. Unikátna zbierka dlaždíc Bratislavy vznikla vďaka odhodlaniu výskumníčky Julie Itin a fotografa Štefana Cipára, ktorým sa podarilo dostať za brány niekoľkých stoviek historických domov v Starom Meste, na Palisádach, v okolí Obchodnej ulice, Hlavnej stanice či Blumentálu.
Antikomunistické manifesty
Předmětem fundované a čtivé Flemingovy práce je čtveřice vlivných knih, které formovaly studenou válku: Tma o polednách (1940) maďarského novináře a intelektuála Arthura Koestlera, Ze tmy (1941) německého námořníka a dělnického aktivisty Jana Valtina, Zvolil jsem svobodu (1946) sovětského inženýra Viktora Kravčenka a Svědek (1952) amerického žurnalisty Whittakera Chamberse. Všichni autoři byli pravověrnými komunisty, které trpká deziluze přivedla k odklonu od jejich ideologie; všichni o tomto zvratu napsali emotivní svědectví.
Chcete ďalej čítať náš príbeh? Darujte nám 2 percentá
- tvoríme podhubie, v ktorom sa debatuje o kvalitnej literatúre;
- vytvárame priestor pre malých vydavateľov, spisovateľov a umelcov;
- organizujeme čítačky, besedy a diskusie;
- plníme obsahom portál www.medziknihami.sk;
- spájame ľudí s knihami, knihy s ľuďmi, baví nás to a tešíme sa, keď to baví aj vás.
O knihách, čítaní, svete literatúry sa dozviete viac a pravidelne na stránkach Medziknihami.sk
