Temná strana Švédska

Od chvíle, ako v roku 2005 vyšiel román Muži, ktorí nenávidia ženy od Stiega Larssona, sa čitatelia na celom svete nevedia nasýtiť švédskej kriminálnej prózy. Svetový knižný trh doslova ovládli najväčší majstri tohto žánru zo severských krajín.

Do Temnej strany Švédska, tejto jedinečnej, prelomovej antológie, prispeli svojimi poviedkami najuznávanejší a najobľúbenejší švédski autori vrátane samotného Stiega Larssona. Na jej zostavenie sa podujal John-Henri Holmberg, expert na švédsku kriminálnu prózu, ktorý sleduje, ako sa tento žáner vyvíjal od konca devätnásteho storočia dodnes. Antológia obsahuje dosiaľ nepublikovanú poviedku Maj Sjöwallovej a Pera Wahlööa, manželskej dvojice, ktorá v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch po prvý raz predstavila švédsky kriminálny román zahraničným čitateľom. Lahôdkou je aj poviedka z pera bývalej partnerky Stiega Larssona Evy Gabrielssonovej. Žila s ním až do jeho smrti v roku 2004 a dodnes je v spore s jeho zákonnými dedičmi. Do zbierky prispeli aj Rolf a Cilla Börjlindovci, majstri detektívneho žánru a autori úspešného románu Skočný príliv, ktorý si právom vyslúžil pozornosť a obdiv čitateľov vo viac ako dvadsiatich krajinách sveta. Na stránkach zbierky ožívajú postavy z brilantných poviedok spisovateľov, ktorí budú mať v nasledujúcej vlne švédskej krimi rozhodujúce slovo. Antológia Temná strana Švédska so svojimi sedemnástimi poviedkami sa ponára do najhlbšieho tieňa chladnej krajiny a ukazuje, prečo švédska krimi už celé desaťročia fascinuje čitateľov. Z anglického originálu A Darker Shade of Sweden (The Mysterious Press, New York 2014) preložili Mária Bratová, Jarmila Cihová, Mária Gáborová, Anna Chelemendiková, Peter Kerlik, Katarína Kovácsová, Jana Melichárková, Katarína Motyková, Michal Stasz, Danka Ježíková a Jozef Zelizňák. Ukážka z textu: Pozrel na album ležiaci na kuchynskom stole. Bol otvorený. Načiahol sa a zobral si ho. Na otvorených listoch boli obrázky detí. Prebehol po nich pohľadom. Zrak mu padol na fotku chlapčeka v kúte. Niekoľko minút naňho hľadel, na jeho hnedé kučeravé vlasy a zaťaté pery. Napokon album ukázal spútanej ženeoproti sebe a ukázal na chlapčeka. „To je tvoj vnuk?“ Žene modrala tvár, vytriešťala oči a zúrivo mykala hlavou. Nepochopil, či tým prejavila súhlas. Album znova natočil k sebe a obrátil list. Aj táto dvojstrana kypela fotkami detí, detí objímajúcich dospelých a detí s kyticami. Všetci vyzerali veselo a šťastne, nikto nebol zviazaný popruhmi. Trpkosť mu stiahla pery do úzkej čiary, lebo vedel, že všetkým týmto deťom časom narastie dlhý nos. Nalistoval si obrázok chlapčeka v kúte, ktorého oči hľadeli naňho priamo, akoby o niečo prosili. Je to možné? Odrazu cítil, že mu zvlhli oči. Prudko zabuchol album a pozrel na ženu. Videlo sa mu, že to trvá pridlho. Bol netrpezlivý. Chcel dostať, po čo sem prišiel. Takmer vstal a odišiel, hoci ešte nezomrela, ale napokon zostal sedieť. Nakoniec sa predsa len zrútila. Civel na ňu a čakal na reakciu. Na tmu. Neprišla.