5 %
Archeológia výtvarnej kritiky
Grúň DanielArcheológia výtvarnej kritiky hovorí o slovenskom umení šesťdesiatych rokov z pozície textových dokumentov. Sleduje problémové ohniská dobových polemík, na základe ktorých opisuje praktiky formovania výpovedí a názorov rôznych osobností (Oskár Čepan, Jindřich Chalupecký, Radislav Matuštík, Iva Mojžišová, Jiří Padrta, Dominik Tatarka, Pierre Restany, Tomáš Štrauss, Václav Zykmund a ďalší) na aktuálne umenie.
Zameriava sa na skúmanie pojmov a metód interpretácie umenia. V analýzach programových textov, recenzií, článkov a štúdií si všíma spoločenské motivácie, inštitucionálne rámce a hodnotovú orientáciu výtvarnej kritiky. Kniha tiež predstavuje súbor úvah o rehabilitácii moderny a rekonštrukcii avantgardných východísk v období československej demokratizácie socializmu.
